Prokrastinácia 

Stala sa mi taká vec: mala som rozšírené prístupy na server s ktorým pracuje celá firma. Robila som štatistiky a vedela som pomôcť ostatným spraviť to, čo oni nevedeli alebo nemali na to čas. Patrí to do mojej pracovnej náplne, som projektová manažérka. Po nezhode s bývalou nadiradenou som pred 2 mesiacmi prešla pod inú nadriadenú. Moja pracovná činnosť sa nezmenila. Okrem toho ma  do firmy prijímala riaditeľka, ktorá nemá problém mi ukázať vysledovku firmy a poprosiť ma o štatistiky a návrhy zlepšenia. Vedela som, že moju bývalú nadriadenú hnevalo, že mám prístupy skoro ako ona. Prišla asi vhodná chvíľa, a rozšírené prístupy mi boli odobraté. Bez oznámenia, bez konzultácie. Zistila som to pri práci, keď mi systém zamedzil prístup. 

Čo teraz?

Napísala som teda zodpovednému manažérovi (z oddelenia mojej bývalej nadriadenej), a poprosila ho, aby mi vrátil práva, nakoľko to potrebujem k práci. Nekomentovala som odobratie práv, bolo by to zbytočné. Okrem toho on je tiež len bábka v tejto hre.

Kolega mi odpísal, že je mimo kancelárie a či mi to staćí zajtra.

Zhrnutie:

Kvôli neprofesionálnemu prístupu bývalej nadriadenej strácam čas, a firma stráca peniaze. Mohla som spraviť úlohy dnes ale musím čakať na znovu sprístupnenie práv. Vitaj prokrastinácia, majú ťa tu všetci radi.

I am a manager (a woman manager)

"I am a very stylish girl" ma napadne ak mám dokonćiť vetu, ktorá sa zaćína "I am..."  Ale o tom to nebude. Ak by ste nevedeli o čom hovorim, zadajte si na youtube Dimitri form Paris. 

Keďže ženy sú vnímané za citlivé pohlavie, a v umení za estetický protipól drsným mužným kontúram, dávam si už dlhšie otázku typu: aká je dobrá manažérka? Môže byť žena dobrá manažérka? Alebo sú to mrchy a náladové ženy ktoré nevedia byť priamé, jasné, a využiť svôj potenciál.

Učila som sa od mužov, hľavne teda od jedného veľmi prísneho manažéra. Fascinuje ma, akým spôsobom jednal, riešil problémy, ako zadával úlohy a ako priťahoval úspech k sebe. Chcela by som byť ako on- čo sa týka jeho manažérskych zručností. Hľadám aj ženský vzor a tu mám problém. ženy v mojom okolí neprešli mojím kvalitatívnym výberom, ktorý by ich posúdil za vhodnú kandidátku tohto postu.

Dávam si otázku: môžem ja byť niekedy dobrá manažérka, alebo budem taká istá (zlá) pseudo-manažérka ako ženy nado mnou/okolo mňa?

O tomto bude môj blog, o hľadaní cesty, a možno to skonćí happy endom alebo budem cukrárka a možno a možno maybe tomorrow I'll find my way home...

I wanna breeze and an open mind

I wanna swim in the ocean

Wanna take my time for me

All me

So maybe tomorrow

I'll find my way home

So maybe tomorrow

I'll find my way home

(Stereohonics: Maybe tomorrow)

Nejaké veci, niečo, hocičo,... všetko, len aby sme konkrétne neboli


Som zvyknutá na otvorenú komunikáciu no očividne to v tejto firme, kde pôsobím je problém. Uvediem príklad:
príde za mnou L. z marketingu:
- Vedela by si mi prosím pomôcť so mzdou na túto pozíciu?
-  Jasné, je to takto: .....
- Super, ďakujem, nevedela som či to je aj s nadčasmy a vymazala som si to náhodou z inzerátu...
 - V pohode, rada Ti pomôžem, včera mi tiež hovorila manažérka pobočky, že už si preberá inzerciu, tak stiahnem svoje inzeráty.
- Eeeee, dobreeeeee, ja im tam idem NIEČO zmeniť lebo ma o to poprosili a zverejním im to aj na kariere.sk, tvoje som nepozerala.
-A čo budeš meniť na inzeráte?
- Regionálna manaažérka ma poprosila aby som tam NEJAKÉ VECI zmenila.
- ??? (ok, nerieším ďalej, nemá to význam)

Ja proste nechápem, prečo sa robia takéto tajomstvá. Školím nábory, zdielam svoje nápady a informácie, aby každý mohol pracovať efektívnejšie a ona mi ani nepovie čo nové vymysleli.
Prečo ľudia neodpovedajú na to, na ćo sa pýtam?
A prečo sa musí všetko zatajovať?

Prípad B:
Napadá ma, že ak pobočka dostane nový inzerát na kariere.sk, tak sa im kontakty nebudú zlievať databázy, a rozhodnem sa že im pomôžem a prepojím im to. Školiť ich to budem až za 7 dní takže toto bude jednoduchšie teraz spraviť ako vysvetliť.
S čím sa stretnem:
1. môj prístup na karieru.sk je zase obmedzený. Vidím len vlastný inzerát. (v pohodeeee, bývale kolegyňe z marketingu si dali záležaať aby ma zase obmedzili, nechce sa mi to s nimi riešiť...po 15 minutách ale zhodnotim, že to budem potrebovať, tak som napísala personalistovi, aby mi vratil práva, aspoň že aj on je tam admin.)
2.  napíšem asistentke, aby mi poslala link a jaj to prepojím, a vysvetlim jej že jej idem pomôcť a zaškolím ich to za 7 dní. Ona mi na to odpíše:
- Erika nema na kariere svoj inzerat, zatial.
- Ked budes mat tak ti prepojim, staci mi poslať link...
- OK dakujem ...robim nieco ine ale ked ho nahodim poslem dakujem.
- bola za mnou lenka z Marketingu vraj ti na tom robí ona
- ok dohodnute  
- a marketing nevie toto prepájanie  preto ma napadlo ze ti s tym pomozem
- OK ked bude nahodeny dam vediet

 To sme také hlúpé, že nevieme čo robíme my a čo iné? Alebo zase sa hráme na to, že nič neprezradíme? Ale keď stojíme pred sebou tak sme najväčšie kamarátky.

O mailoch a otrokoch

Dostávam automatické maily, rýchle maily typu "urobím to", "vybavím to", ...problém je ten, že je to len ad hoc reakcia a úloha sa vôbec nemusí spraviť- resp. je otázka kedy sa spraví.

Niektoré robíme filtre, priečinky, oznaćujeme žltými, červenými, modrými hviezdičkami,... a hodiny sme schopné presúvať informácie, úlohy, ...nič nevyhadzujeme a inbox máme rozdelený na 3 úrovne.

Milé dámy, načo nám je denne sedieť 4 hodiny pred mailami keď sami seba nevieme organizovať?

Koho zaujíma že viete triediť maily- no a čo? Život nie je o tom, že všetko príde napísané a môžem si to presunúť kde mi to vyhovuje, nie sme v lingvistickom ústave, nepíšeme knihu, robíme biznis.

Pre mňa sú maily druhoradé. Prečo?

Lebo odmietam byť otrokom virtuálnej komunikácie a viem sa organizovať.

Keď rieším projekt, problém, tak sa mu venujem 100%-tne a z toho vyhcádza komunikácia nie naopak. Nekomunikujeme preto aby sme mali ćo robíť, ale komunikujeme lebo chceme efektívne pracovať. 

Extrém:

V piatok poobede vypadol internet  celej firme, tak sme dostali každý mail že nejde internet. (niektorí máme 2GB v mobile, a mali sme dať info vedieť tým, ćo takúto vymoženosť nemajú. Oukej.) Tak som si povedala, že pôjdem na prízemie za kolegyňu a poviem jej osobne, že na budúcotýždňovom školení neostanem dlho, preto mi nemusí zabezpećovať stravu na ten deň.

Kolegyňa ma chcela odpálkovať slovami: napíś mi to do mailu. Na to ja: "nemáme internet". Ona v rozpakoch s otrávením: "počkaj, tak si to poznaćím, kde mám ten zoznam,..."

WTF? Prečo musím vśetko posielať v mailoch? Sme postihnutí na naše uši, ruky, nohy a vôlu?

Nehovorím, že maily v istých prípadoch nie sú nevyhnutné, ale tak už sa to trošku preháňa.

Tak sa vśetci ukludnite s tými mailmi- oni sú naśími pomôckami a nie sme ich otrokmi.